Vitajte na našej www stránke!

Zaujímavosti

Zabíjana

V oblasti ŠH sa v 19. storočí nachádzali kúpele, ktoré vďačia za svoj zrod žriedlu minerálneho prameňa. S kúpeľmi súvisel aj bohatý spoločenský život. Ten však vyústil medzi tu hýriacou šľachtou a bujnými grófmi niekedy do hádok. Urážky, aj pre maličkosti, chceli títo páni odčiniť súbojom. Vtedajšie mladé panstvo neďaleko od kúpeľov vzájomné spory riešilo streľbou z pištole na 25 krokov. Známe boli duely grófa Szirmayho, Gundelfingera a najmä baróna Luzsenszkého. Posledný súboj sa konal 8. januára 1881, keď padol barón Luzsenszký, hoci v tom čase úradne už súboje boli zakázané. Pamiatkou na tieto udalosti zostalo pomenovanie priľahlého lesa Zabíjana a na mieste posledných súbojov je osadený kamenný pamätník, azda ako celoslovenská rarita.

Minerálne pramene

Na začiatku 19. storočia na Cemjate bol známy minerálny zemito-uhličitý prameň "Cemjata" s teplotou vody 13,2 °C. Tento prameň neskôr využžívali kúpele Cemjata na liečenie celkovej slabosti a nervových chorôb. Pitím minerálky sa liečili hlavne črevné a žžalúdočné choroby. V oblasti lesného obvodu Kvašná voda sa nachádzajú dva pramene a to prameň "Kvašná voda" a "Kadlubek" ,ktorý má najkvalitnejšiu vodu. Voda, ktorá pramení v týchto žžriedlach, je slabo mineralizovaná, vápenato-horečnatá, uhličitá, s teplotou okolo 10 °C. Minerálny prameň "Kvašná voda" je výdatný, v dobrom stave a okolie v náležžitej čistote. V jeho blízkosti je vybudovaný veľmi pekný a účelný detský areál podľa návrhu p. P. Chomu. "Kadlubek" bol technicky upravený betónovými plochami, zakrytím a altánkom.

Čertov kameň

V potoku Čertov jarok (asi 300 m od štátnej cesty) leží balvan rozmerov 2 x 3 m pomenovaný Čertov kameň. V geologickom podklade sprašových hlín ide o raritu. Podľa profesora Koštalíka ide o ojedinelý blok žilného kremeňa, ktorý je reliktom paleogeného treťohorného mora. Vznikol z rozvetraných polymiktných zlepencov z obdobia eocénu - oligocénu ( pred 23 až 45 mil. rokov) zachovaný v centrálno - karpatskom paleogéne v Šarišskej vrchovine.